Blog

HNonline.sk - Slovenská Hora smrti: O Karpaty sa bojovalo dlhé mesiace, pre desaťtisíce mužov sa stali hrobom

Prvá svetová vojna zasiahla aj slovenské územie, konkrétne šesť dnešných okresov na severovýchode krajiny. Boje tu trvali niekoľko mesiacov, v žiadnom prípade však nešlo o okrajovú epizódu tohto globálneho konfliktu. Ruské vojská sa snažili prebiť cez Karpaty ďalej do vnútra Uhorska, za čo zaplatili životom desaťtisíce vojakov. Po vyše jednom storočí padlých pripomínajú cintoríny zasadené do malebnej karpatskej krajiny, nevšedné pamätníky či zaujímavé a unikátne muzeálne expozície. Sú spomienkou na boje z rokov 1914 a 1915 a symbolizujú zmierenie.

Cestou tretej triedy medzi Zborovom, Stebníkom a Stebníckou Hutou v okrese Bardejov iba občas prejde auto. Čarovná poloha malého vojenského cintorína povedľa okrajovej komunikácie, na miernom lúčnom svahu pod zalesnenými oblými vrchmi, ešte viac vynikne vďaka tichu a jesennému počasiu. Miernemu, no sústavnému mrholeniu a korunám starých stromov hrajúcich tými najrôznejšími farbami.

Pred vyše storočím sa v okolitých horách pohybovali tisíce vojakov – chlapov v uniformách ruského cárskeho impéria i mnohonárodnostnej podunajskej monarchie. Ich život idylu vonkoncom nepripomínal, dejinné okolnosti a záujmy vrcholových predstaviteľov vtedajších mocností ich postavil proti sebe v jatkách prvého vojnového roka.

Pochovaní spolu

Prechádzame sa medzi drevenými krížmi, tie „klasické“ s jedným brvnom pripomínajú padlých rakúsko-uhorských vojakov, ostatné kríže sú pravoslávne a patria spomienke na ruské obete prvej svetovej vojny. Znepriatelení bojovníci teda odpočívajú spoločne, bez rozdielu pôvodu, na jednom mieste.

PARÍŽ/LONDÝN/WASHINGTON. Skončenie bojov v prvej svetovej vojne (1914 - 1918) si svet pripomína 11. novembra ako Medzinárodný deň veteránov.

Prímerie medzi krajinami Dohody a Nemeckom bolo podpísané v reštauračnom vozni francúzskeho generálneho štábu v lesíku Compiegne vo Francúzsku 11. novembra 1918. V tomto roku si svet pripomína 101. výročie konca prvej svetovej vojny.

Červené maky

Medzinárodný deň veteránov má aj iné názvy: v štátoch Spoločenstva národov (Commonwealth) má oficiálny názov Deň pamäti, v USA Deň veteránov, vo Francúzsku a niektorých ďalších západoeurópskych krajinách Deň prímeria. Zaužíval sa aj názov Deň červených makov.

Prvá svetová vojna vypukla 28. júla 1914, keď Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku. Ako zámienka poslúžil atentát na následníka rakúskeho trónu Františka Ferdinanda d'Este v Sarajeve. Počas vojny sa Slováci v rakúsko-uhorskej armáde dostali do mnohých nielen európskych, ale i exotických oblastí.

Priame frontové udalosti na území dnešného Slovenska prebiehali len od decembra 1914 do konca apríla 1915. Koniec vojny znamenal koniec monarchií, napríklad Rakúsko-Uhorska, Osmanskej ríše, Nemecka i Ruska, naopak vznikli nové štáty ako Československo, Maďarsko, Rakúsko, Poľsko, neskôr Juhoslávia. Straty na oboch predtým znepriatelených stranách predstavovali približne desať miliónov mŕtvych, asi 21 miliónov zranených a 7,7 milióna nezvestných.

V prvej svetovej vojne stáli proti sebe štáty Dohody (na začiatku vojny Francúzsko, Rusko, Spojené kráľovstvo, časom sa pridali Taliansko, USA, Japonsko) a Ústredné veľmoci (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, pridali sa Osmanská ríša a ďalšie).

Kanadský vojenský lekár John McCrae (1872 - 1918) zložil v máji 1915, keď sa v oblasti západného Flámska zúčastnil na bitke o belgické mestečko Ypres, báseň o divých makoch na hroboch padlých, uviedla Únia vojnových veteránov Slovenskej republiky (ÚVV SR) na svojej webovej stránke. Na útrapy a bolesť ranených vojakov si nemohol zvyknúť, tlmil ich písaním básní.

Očitý svedok seržant Cyril Allison opísal, že v to ráno, keď vial východný vetrík, sa červené maky medzi hrobmi akoby vlnili. Do svojej básne vpísal bolesť, ktorú prežíval, papierik s ňou zahodil.